Reportáž Barbory Forkovičové o prezentaci českých novocirkusových projektů v rámci Cirkopolis Festu.
Pod názvom CZECH POINT sa skrýva prezentácia českých novocirkusových súborov, ktorá prebehla 19. 2. 2016 v rámci Cirkopolis Festu. Okrem inscenácií svetových súborov organizátori po prvýkrát poskytli priestor ešte len pripravovaným projektom a umožnili ôsmim českým zoskupeniam predstaviť svoju najnovšiu prácu. V Paláci Akropolis sa tak vytvorila platforma, kde si tvorcovia mohli vymieňať názory, diskutovať o svojej práci, a vďaka ktorej si diváci mohli utvoriť aspoň približný obraz o tom, aká bude česká novocirkusová scéna roku 2016.
Každý súbor dostal niekoľko minút, počas ktorých mohol ľubovoľne prezentovať projekt, na ktorom momentálne pracuje. Výsledkom bola pestrá mozaika vypovedajúca o mnohorakosti českých umelcov.
Šárka Bočková a Vojtěch Fülep predstavili ukážku pripravovanej inscenácie s názvom 3centimetry. Zaoberajú sa v nej témou kontrastu medzi dvoma svetmi, založenými na rozdielnosti medzi mužom a ženou. Princípy pohybového divadla spájajú so situačným humorom, ktorým tému zjavne odľahčujú a podporujú celkovú hravosť inscenácie.
Záznam pripravovaného projektu menom Mute skupiny Compagnie des pieds perchés okomentovala performerka Stéphi N´Duhirahe a dramaturg Vít Neznal. Skúmajú v ňom tému normálnosti a šialenstva a svoje závery vyjadrujú hlavne prostredníctvom práce s igelitom a visutými lanami. Každý človek má istú stránku osobnosti, vlastnosť alebo aspekt, ktorý môže byť zo všeobecného hľadiska považovaný za nenormálny. Kde je teda hranica medzi týmito dvoma stavmi a dá sa vôbec vymedziť?
Útek z reality do vlastného surrealistického sveta tematizuje vo svojom magisterskom projekte na Katedre pantomímy HAMU Ondřej Holba. Mím Holba, ktorý prehovoril, aby nám objasnil vznik svojej inscenácie, za svoju inšpiráciu menuje prácu maliara Reného Magritta a vlastné zážitky z nemocnice, kde bol, pravdepodobne v dôsledku úrazu, odkázaný na pomoc iných ľudí. Na premietaných fotografiách pózuje sťaby súčasť Magrittových obrazov, rovnako ako smutný mím so žonglérskymi guľami, čím predznamenáva hlavné črty svojho pripravovaného projektu Still life.
Z úplnej tmy k divákom prehováral Marek Zelinka na pozadí zvukov gájd v podaní Martina Talagu. Dvojica vystupujúca pod názvom PLAYboyz sa pred nami zjavila až v poslednej sekunde svojej prezentácie ako v dôsledku Osvícení – ich novej, rodiacej sa pohybovej inscenácie. Ak sa vám nepáčia gajdy, buďte pokojní. Tie tam nebudú.
Po svojej hrdinskej trilógii (Soldates, Bomberos, Handicops) prichádza zoskupenie Squadra Sua s projektom Á – LA. Kuchynská klauniáda s prvkami fyzického divadla je síce ešte nedopečená, no z krátkej video ukážky a nadšenia prezentujúcich tvorcov to vyzerá na sľubné sústo.
Losers Cirque Company pripravuje na tento rok v spolupráci s režisérom Jiřím Havelkom inscenáciu Heroes. Členovia tejto skupiny sa inšpirovali surfovaním a sami si na scéne budú balansovať na doskách a čakať na tú správnu vlnu. Kým však nepríde, vystačia si so svojimi telami a bezchybnou akrobaciou.
Možno je to februárovým pochmúrnym počasím, možno osobnými pohnútkami, no až dva súbory pracujú na projekte s témou smrti a pohrebu. V inscenácii Lehká zem študenti brnenského Ateliéru fyzického divadla JAMU kladú do kontrastu smútočnú atmosféru s večným klaunským optimizmom. Čo sa stane keď traja klauni prídu na pohreb?
Zoskupenie Bratři v tricku zasa spájajú prvky nového cirkusu a čiernej grotesky v inscenácii Funus. Môžeme očakávať, že smútiacich pozostalých predsa len rozptýli žonglovanie a akrobacia, a to všetko pod vedením šedej eminencie Veroniky Riedelbauchovej. Čierny humor prítomný už v samotnej prezentácii určite nenechá jedno oko suché.
Z krátkych ukážok a prezentácii síce ťažko odhadovať kvalitu jednotlivých projektov a teda celej očakávanej „úrody“. Už teraz však vidíme, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa môžeme tešiť na široké spektrum tém, ako aj výrazových prostriedkov na poli českého nového cirkusu.
