Slovensko sa pridalo medzi novocirkusovo gramotné krajiny. K tomuto kultúrnemu obrodeniu mu okrem čoraz častejších vystúpení obľúbeného súboru Cirk La Putyka na jeho území dopomáha aj jedinečný a žánrovo až podozrivo úzko profilovaný festival, Cirkul´Art. Už tretíkrát hostila Medická záhrada novocirkusové súbory a pouličných umelcov. Udalosť vzhľadom na nelichotivú ekonomickú situáciu nie tak celkom samozrejmá. V programovom vyhlásení uvádzajú zakladatelia ako jeden z dôvodov existencie festivalu venovaného výhradne tomuto vo stredné Evrope mladému umeleckému fenoménu aj vyhľadávanie talentov doma i v zahraničí. Medzi ,,domáce“ predstavenia sa tak zaradili neprehliadnuteľné zoskupenie SKUTR (Vojta Dyk a Jakub Prachař : Kultovní představení), interaktívne vystúpenie slovenského míma Juraja Benčíka a šibalskej adaptácie (bra)Tři v tricku : Plovárna. Práve posledné menované vzniklo na základe techniky voľnej adaptácie novely Vladislava Vančury, Rozmarné léto.
Medzi výrazné črty festivalovej dramaturgie patrí aj predstavovanie nových trendov, respektíve neprebádaných možností inscenačných novocirkusových techník. Toto kritérium spĺňa i predstavenie Plovárna, kedy dochádza k presunu príbehu z jazyka textu do jazyka pohybu v podobe grotesky založenej na známych stereotypoch a preverených gagov podobne ako Cirk La Putyka skĺbil prvky vysokého umenia s nízkym v inscenácii Slapstick Sonata. V prípade (brat)Tři v tricku zostávajú burleskné schémy explicitne odhalené. Režisérka Veronika Riedlbauchová sa nepotrebuje odvolávať na vyššie umenie, nakoľko postačuje samotný fakt, že inscenácia má konkrétnu naratívnu formu s adekvátnymi dejovými zvratmi. Konzistentné funkčné rozprávanie prestúpené prvkami nemej grotesky sa rozvíja na základe jednoduchej expozície dvoch kamarátov zápoliacich o pozornosť mladej dámy, kedy sa ten nešikovnejší z dvojice snaží dohnať kvality svojho soka iným spôsobom. Vyvrcholenie predstavenie však neprináleží záverečnému rozuzleniu ako podmanivej scéne plážového volejbalu. Fascinujúce prevedenie textu na pohyb drží pohromade aj vďaka remeselnej grácii všetkých troch účinkujúcich (Adam Jarchovský, Václav Jelínek a Kristýna Vlčková). Žonglérskemu triu sa okrem vykreslenia scény za pomoci kužeľov a povrazolezeckého lana súčasne darí rozvíjať príznačné charakterové vlastnosti svojich postáv. Už len táto jediná scéna otvára nezvyčajné naratívne horizonty nového cirkusu a výrazových možností pohybového divadla.
Belgický súbor CirQ´ulation Locale pricestoval vo svojom mladšom vydaní pozostávajúcich z dvoch mladých dám a jedného artistu. Predstavenie s názvom Trampoline Mission 3 nenecháva príliš veľa priestoru pre fantáziu a tak návštevníci vstupujú do šapito s opodstatnenými očakávaniami trampolínových šibalstiev. Zdĺhavá expozícia a pomalý nástup využilo trio akrobatov na dosiahnutie priamočiareho adrenalínového klimaxu. Celková štruktúra inscenácie pozostávala zo série menších výstupov aranžovaných do podoby skečov. V dôsledku absencie zastrešujúcej témy, či leitmotívu (ak neberieme do úvahy samotnú trampolínu) pôsobilo predstavenie mierne bezkoncepčne a držalo pohromade vsunutými prvkami klauniády; teda vzájomnej interakcie využívajúcej etudy fyzickej komédie. Najmladšia vystupujúca zosobňovala nešikovného klauna získavajúceho si sympatie publika, k čomu ju predurčili jej fyzické atribúty (nízky vzrast), ale i poctivo budovaný individualizmus. V momentoch kedy jej kolegovia predvádzali synchronizované čísla, sa ona vymedzovala skôr anti-akrobatickým stanoviskom. Prirodzene, neskôr sa aj ona pridala k chirurgicky vykalkulovaným a presným trampolínovým kúskom v triumfe novonadobudnutých, fyzikálne zákony prekonávajúcich, zručností. Blednúca trajektória zhmotňujúca príbeh obľúbeného outsidera po vzore nesmrteľného Charlieho Chaplina rozumne vybalansovala obskúrny koncept inscenácie. Po akrobatickej stránke sa nedá predstaveniu ani účinkujúcim nič vyčítať, nakoľko obecenstvo zabavili i prekvapili vtipnými i náročnými kúskami, ako sólovými tak i skupinovými. Medzi posledné menované patrila i predstieraná hádka trampolínovej pantomímy, kedy vystupujúci najčastejšie siahali po pohybové výrazové prostriedky do inventára mexického wrestlingu (tradícia luchadore) povestného práve pre svoje elegantné vzdušno-akrobatické hmaty a chvaty.
Martin Kudláč
foto: Cirkul´Art
